Ukážka eseje o vzdelávaní
……….
Je nepopierateľné, že vo formálnom vzdelávaní v Indonézii (doteraz) miera úspechu človeka skutočne závisí od vysoké a nízke známky, ktoré dostanú, buď prostredníctvom hodnotiacich aktivít, ktoré určujú pedagógovia, školy alebo vláda stred. Dôsledky takejto hodnotovo orientovanej vzdelávacej paradigmy nemôžu pomôcť, ale prinútia ľudí premýšľať o hľadaní spôsobov aby sa dalo povedať, že je úspešná vďaka napĺňaniu optimálnych hodnôt, a to aj cvičením podvodom. Zatiaľ čo jednou z esencií ideálneho vzdelávania je vytvárať kvalitné a bezúhonné ľudské bytosti prostredníctvom uplatňovania náboženských hodnôt, čestnosti a zodpovednosti.
Vo svete vzdelávania sa pojem čestnosť rozširuje so vznikom nového pojmu, a to akademická čestnosť alebo akademická čestnosť. akademická poctivosť. Samotná akademická čestnosť je jedným z aspektov akademickej integrity (akademickej integrity). DR. Tracey Bretag, výskumníčka z University of South Australia, opisuje akademickú integritu ako činy založené na hodnotách dôvery, spravodlivosti, rešpektu, zodpovednosti, pokory a čestnosti sám. V praxi sa má za to, že problematike čestnosti venovali svetoví akademici najväčšiu pozornosť. Vychádza to z počtu prípadov, ktoré odrážajú nízke hodnoty čestnosti u človeka, bez výnimky študentov a pedagógov.
Jedným z prípadov odklonu od akademickej čestnosti je akademický podvod alebo akademický podvod akademické podvádzanie. Samotné akademické podvádzanie je podľa Deightona pokusom niekoho dosiahnuť úspech nečestnými spôsobmi. s povedať iné činy ako podvádzanie, plagiátorstvo, krádež a/alebo falšovanie niečoho súvisiaceho s akademickými pracovníkmi s cieľom dosiahnuť úspech možno kategorizovať ako akademické podvádzanie a/alebo formu odklonu od poctivosti akademický. Ako je to teda s empirickými podmienkami akademickej čestnosti v Indonézii?
Akademická čestnosť ako základný kapitál smerom generácie Zlato
Úprimnosť úzko súvisí s pravdou a morálkou. Byť čestný je znakom morálnej kvality človeka. Tým, že sa staneme kvalifikovaným človekom, dokážeme vybudovať ideálnu spoločnosť. Ideálna spoločnosť vyprodukuje aj ideálnu generáciu, a to zlatú generáciu. Pojem zlatá generácia je vlastne výraz, ktorý použil bývalý minister školstva a kultúry (Mendikbud) Muhammad Nuh počas osláv Národného dňa vzdelávania v roku 2012.
M. Nuh (s pozdravom) povedal, že od roku 2010 do roku 2035 bude indonézsky národ požehnaný potenciálnymi zdrojmi Ľudské zdroje (HR) v podobe mimoriadneho počtu obyvateľov v produktívnom veku, alebo známejšie ako bonusy demografia. Ak túto príležitosť dobre využijeme, určite to bude mať pozitívny vplyv na pokrok indonézskeho národa z hľadiska jeho ľudských zdrojov. Preto je strategická úloha rozvoja vzdelávania pri realizácii tohto veľmi dôležitá.
Vzdelanie by malo byť vlastne investíciou do ľudských zdrojov (investície ľudského kapitálu), ktoré dokážu vytvoriť konkurenčnú klímu umožňujúcu všetkým ľuďom podieľať sa na správe a rozvoji krajiny prostredníctvom svojich kvalifikovaných ľudských zdrojov. To je podstata zlatej generácie, teda generácie, ktorá je schopná priniesť zmenu tým, že sa postaví na vlastné nohy.
Zlatá generácia tiež nehovorí len o intelektuálnej inteligencii svojich ľudských zdrojov, ale zlatým charakterom musí byť aj charakter, ktorý je v ľudských zdrojoch vybudovaný. V podstate je zlatý charakter hlavným základom pre budovanie zlatej generácie. Jedným z ukazovateľov zlatého charakteru, ktorý musíme mať všetci, je čestnosť, najmä v oblasti vzdelávania, a to akademická poctivosť. Z tohto dôvodu sa investície do ľudských zdrojov musia rozšíriť aj na ľudský charakter, a to čestnú ľudskú bytosť.
Rásť, pestovať Akademická čestnosť cez Výchova charakteru
Charakterová výchova resp Výchova charakteru je systém vštepovania ideálnych hodnôt ľudského charakteru vo vzdelávacom prostredí. Charakterová výchova sa často označuje ako morálna výchova a/alebo morálna výchova, teda výchova, ktorá učí ľudí hodnotám dobra. Jednou z hodnôt zakotvených vo výchove charakteru je hodnota čestnosti, najmä akademickej čestnosti. Výchova charakteru môže v človeku podporiť akademickú čestnosť. Preto je potrebné mať stratégiu, ktorá efektívne implementácie výchovy charakteru.
Stratégia implementácie výchovy charakteru na podporu čestnosti, ktorá sa dá dosiahnuť v každej škole/kampuse, môže byť: štyri nepretržité spôsoby, a to: (1) Učenie, čo znamená, že hodnoty akademickej čestnosti musí učiteľ sprostredkovať prostredníctvom vzdelávací proces, (2) príkladný, čo znamená, že akademická poctivosť musí byť uplatňovaná alebo modelovaná vzdelávacími zložkami v škole škola/školský areál. (3) Školy/školské areály môžu pri posilňovaní vytvárať špeciálne programy, ako je vytváranie transparentov/bannerov, ktoré vysvetľujú dôležitosť akademickej čestnosti s cieľom posilniť hodnotu čestnosti. (4) Školy musia byť schopné zvyknúť si na akademickú čestnosť, ako je zákaz plagiátorstva, zákaz podvádzania, podvádzania atď. Štyri spôsoby sa budú dobre vykonávať, ak ich všetky zložky vzdelávania dokážu dobre aplikovať.
Na záver by som rád citoval veta ktorý štátnici sveta často vyjadrujú: "Je lepšie byť úprimným zlyhaním, ako úspešným človekom, ale klamárom." Hmm…. Ktorý si vyberieme??
Učitelia by mali byť vzorom, ktorý treba obdivovať a napodobňovať. V jeho rukách sú mladí ľudia zverení, aby sa z nich stali ľudské bytosti, ktoré zachovávajú morálku a ľudskú dôstojnosť. Nepýtajte sa, koľko zarába učiteľ, pretože to nestojí za to, čo urobili. Oddanosť a služba učiteľov v snahe vzdelávať národ bude vždy vrytá, aj keď sa dych oddelí od tela.
No v súčasnosti sa pohľad na vznešenú postavu učiteľa začína strácať. To sa odráža v mnohých prípadoch, ktoré postihujú učiteľov. Zdá sa, že učitelia sú na križovatke. Učitelia sú teraz pri plnení svojich povinností často zatienení rôznymi hrozbami, od miernych až po železné tyče.
Podmienky sú teraz veľmi odlišné od minulosti. V minulosti bol akt učiteľa napomínajúci žiakov súčasťou od pozornosť učiteľa. Niet divu, pani učiteľka éra býval v očiach študentov a spoločnosti veľmi smerodajný. Predstavte si, že ak učiteľ hľadel na študentov nemým pohľadom, potom si študenti okamžite uvedomia svoje chyby. Nikto nenahlásil ani neobvinil učiteľa z porušovania ľudských práv, pretože učiteľ chyby žiakov napomínal alebo sankcionoval.
Ale čo sa dá robiť, časy sa zmenili. V minulosti bol učiteľ vzorom, osobnosťou učiteľa, ktorú treba rešpektovať, teraz je to naopak. Učitelia sú dnes považovaní za akademické „stroje“, nie za postavy, ktoré treba napodobňovať, milovať a rešpektovať v školskom prostredí aj mimo neho. Niet divu, že mnohé prípady zlého zaobchádzania študentov s učiteľmi vyústili do kolapsu morálky mládeže.
V poslednej dobe svet vzdelávania Indonézia šokovaní rôznymi prípadmi násilia študentov voči svojim učiteľom. Rôzne typy pozadí a chronológia prípadov ilustrujú, že v etike a morálke študentov nie je niečo v poriadku. Tento fakt ešte viac zdôrazňuje dôležitosť výchovy charakteru pre žiakov. Výchova charakteru nie je zameraná len na poskytovanie akademických materiálov, ale aj na rozvíjanie etiky a správania o tom, ako by sa študenti mali správať a rešpektovať učiteľov.
Mali by sme sa naučiť ctiť si učiteľov z Japonska. Keď v roku 1945 zhodili atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki, cisár Hirohito nariadil ministrovi školstva spočítať počet žijúcich učiteľov. Učitelia boli zhromaždení a dostali náročnú úlohu vybudovať z Japonska nadradený národ.
Obnovenie perspektívy slávy učiteľa je skutočným krokom, ktorý musia urobiť všetky zložky spoločnosti. Nielen zodpovednosť školského prostredia. Počnúc rodinou, ktorá vštepuje náboženské a etické hodnoty, životné prostredie a médiá Masy musia byť opatrné aj pri podávaní všetkých okuliarov a informácie. Pretože tieto veci priamo alebo nepriamo formujú charakter študenta, ktorý je v procese hľadania identity. Okrem toho budovanie komunikácia, tak medzi žiakmi, ako aj učiteľmi, aby nedochádzalo k nedorozumeniam, ktoré vedú k surové zasiahnuť. Nenechajte si pošpiniť svet indonézskeho školstva vetou „učitelia sú zaneprázdnení učením, zatiaľ čo študenti sú zaneprázdnení bitím“.