Vyhlásenie indonézskej nezávislosti: pozadie, textový obsah, rozdiely

17. august 1945 je historickým dátumom pre všetkých indonézskych občanov. Pretože v piatok 17. augusta 1945 začali historické udalosti týkajúce sa vyhlásenia indonézskej nezávislosti.

Vyhlásenie nezávislosti si okamžite prečítal Ir. Soekarno v sprievode Dr. Mohammada Hattu, ktorý sa konal v Jalan Pegangsaan Timur č. 56, stredná Jakarta.

A. Pozadie vyhlásenia

6. augusta 1945 zhodili atómové bomby na japonské mesto Hirošima USA, ktoré začali demoralizovať japonskú armádu.

O deň neskôr Indonézska prípravná vyšetrovacia agentúra pre nezávislosť (BPUPKI), príp Dokuritsu Junbi Cosakai zmenil názov na Prípravný výbor pre indonézsku nezávislosť (PPKI), alebo Dokuritsu Junbi Inkai v japončine.

Toto má ďalej zdôrazniť túžbu a účel dosiahnuť indonézsku nezávislosť.

9. augusta 1945 bola na mesto Nagasaki zhodená druhá atómová bomba, ktorá spôsobila kapituláciu Japonska USA a ich spojencom.

Tento okamih využila Indonézia na vyhlásenie svojej nezávislosti.

Soekarno a Hatta ako vodcovia PPKI a Radjiman Wedyodiningrat ako bývalý predseda BPUPKI boli letecky prevezení do vietnamského Dalatu na stretnutie s maršalom Terauchim.

Povedali im, že japonské jednotky sú na pokraji porážky a Indonézii poskytnú nezávislosť.

Medzitým 10. augusta 1945 Sutan Sjahrir počul prostredníctvom rozhlasu správu o tom, že Japonsko sa vzdalo spojencom.

Podzemní bojovníci sa pripravujú vyhlásiť nezávislosť Indonézie a odmietajú formu nezávislosti, ktorá bola poskytnutá ako dar z Japonska.

12. augusta 1945 to Japonci prostredníctvom maršala Terauchiho vo vietnamskom Dalati povedali Soekarnovi, Hatta a Radjimanovi Wedyodiningratovi.

To, že japonská vláda okamžite poskytne nezávislosť Indonézii, a vyhlásenie nezávislosti by sa mohlo uskutočniť za niekoľko dní.

O dva dni neskôr, keď sa Soekarno, Hatta a Radjiman vrátili do svojej vlasti z Dalatu, Sutah Syahrir naliehal, aby Soekarno okamžite vyhlásil nezávislosť, pretože výsledky stretnutia v Dalati považoval za lest Japonsko.

Pretože sa Japonsko vzdalo spojencom a aby sa zabránilo rozkolu v nacionalistickom tábore, medzi pro-protijaponcami.

Soekarno pripomenul Hattovi, že Syahrir nemal právo vyhlasovať nezávislosť, pretože to bolo právo PPKI.

Medzitým Syahrir usúdil, že PPKI založilo Japonsko a vyhlásenie nezávislosti PPKI bolo iba japonským darom.

14. augusta 1945 sa Japonsko oficiálne vzdalo spojencom na palube USS Missouri.

Japonská armáda a námorníctvo sú stále pri moci v Indonézii, pretože Japonsko sľúbilo, že vráti moc v Indonézii spojencom.

Sutah Syahrir, Wikana, Darwis a Choerul Saleh sa správu dozvedeli v rádiu BBC.

Po vypočutí povestí, že sa Japonsko pokloní na kolená, mladá skupina naliehala na staršiu skupinu, aby okamžite vyhlásila nezávislosť Indonézie.

Starí ľudia sa nechcú náhliť. V čase vyhlásenia nechcú krviprelievanie.

Soekarno a Hatta sa obrátili na japonské vojenské orgány (Gunsei), aby získali informácie vo svojej kancelárii v Koningspleine (Medan Merdeka).

Ale kancelária je prázdna. Soekarno a Hatta so Soebardjom potom odišli do kancelárie Notfu, kontradmirála Maeda, na ulici Jalan Medan Merdeka Utara (dom Maeda na ulici Jl Imam Bonjol 1).

Maeda ich pozdravila s gratuláciou k úspechu v Dalati. Pri odpovedi nedostal potvrdenie a stále čakal na pokyny z Tokia.

Po návrate z Maedy sa Soekarno a Hatta okamžite pripravili na stretnutie prípravného výboru pre indonézsku nezávislosť (PPKI) 16. augusta 1945 o 10. hodine.

Na druhý deň v kancelárii Jalana Pejambona č. 2 prediskutovať všetko, čo súvisí s prípravou vyhlásenia nezávislosti.

O deň neskôr turbulencie tlaku, ktoré si vyžadovali prevzatie moci Indonéziou, vrcholili čoraz viac mladí ľudia z niekoľkých skupín.

Schôdza PPKI 16. augusta o 10.00 h sa nekonala, pretože sa nedostavili Soekarno a Hatta.

Účastníci BPUPKI na historickej ceste k indonézskej nezávislosti dr. Radjiman bol jediným človekom, ktorý sa aktívne zapájal do arény národného boja od vzniku Boedi Oetomo po formáciu BPUPKI.

B. Čítanie proklamácie

Rokovania medzi mladými a starými pri príprave textu vyhlásenia indonézskej nezávislosti sa uskutočnili ráno o 02.00 - 04.00 hod.

Text vyhlásenia bol napísaný v jedálni admirála Tadashiho Maedu Jalana Imáma Bonjola č. 1. Zostavovateľmi textu proklamácie sú Ir. Soekarno, Dr. Moh. Hatta a p. Ahmad Soebardjo.

Koncept proklamačného textu napísal Ir. Sám Sukarno.

V prednej miestnosti boli prítomní aj B.M Diah, Sayuti Melik, Sukarni a Soediro. Sukarni navrhol, aby tí, ktorí podpísali text vyhlásenia, boli Ir. Soekarno a Dr. Moh. Hatta v mene indonézskeho ľudu.

Text vyhlásenia napísal Sayuti Melik. Ráno 17. augusta 1945 v sídle Soekarna, Jalan Pegangsaan Timur 56.

Podujatie sa začalo o 10.00 h prečítaním textu vyhlásenia indonézskej nezávislosti Soekarnom a nasledovalo krátke vystúpenie bez textu.

Potom bola vyvesená červeno-biela vlajka, ktorú ušila Fatmawati, po ktorej nasledovali poznámky Soewirja, vtedajšieho zástupcu starostu Jakarty a Moewardiho, vodcu barisanu Pelopor.

C. Obsah proklamačného textu

• Pôvodný text nášho vyhlásenia, indonézsky ľud, týmto vyhlasuje nezávislosť Indonézie. Záležitosti týkajúce sa prenosu energie do du.l.l. sa budú vykonávať s maximálnou opatrnosťou a v čo najkratšom čase. Djakarta, 17 - 8 - '05
  Zástupcovia indonézskeho národa
• Autentický text
  P R O K L A M A S I My, indonézsky ľud, vyhlasujeme nezávislosť Indonézie. Záležitosti týkajúce sa prenosu energie v du.l.l. sa vykonajú dôkladným spôsobom a v čo najkratšom čase. Djakarta, 17. deň boelan 8 tahoen 05
  V mene indonézskeho ľudu.
  Soekarno / Hatta

D. Rozdiel medzi pôvodným a autentickým textom proklamácie

• Slovo „Vyhlásenie“ sa mení na „P R O K L A M A S I“.
• Slovo „Veci“ sa mení na „Veci“.
• Slovo „tempo“ sa mení na „tempo“
• Slovo „Djakarta, 17. - 8. 5. 2005“ sa zmenilo na „Djakarta, 17. deň, boelan 8. tahoen 05“.
• Slovo „Zástupcovia indonézskeho národa“ sa zmenilo na „V mene indonézskeho národa“
• Text pôvodného vyhlásenia napísal Ir. Soekarno a zloženie Dr. Moh. Hatta a p. Raden Ahmad Soebardjo. Zatiaľ čo obsah autentického textu je výsledkom písania od Mohamada Ibn Sayuti Melika.
• Text pôvodného vyhlásenia nebol podpísaný, autentický text bol podpísaný Ir. Soekarno a Dr. Moh. Hatta.